Tento titul si cením najviac, hovorí prezident Slávie UK Ekonomická univerzita Bratislava (rozhovor Dr.Hančíka s Filipom Hudecom - SVF)
Volejbalistky Slávie UK Ekonomická univerzita Bratislava sa stali víťazkami dramatickej finálovej série extraligy žien, keď v mestskom derby nad Doprastavom vyhrali 3:2 na zápasy a obhájili majstrovský titul. Celkovo to bol pre klub už 13. v histórii. O sezóne sme sa porozprávali s prezidentom klubu Vladimírom Hančíkom.
Získali ste tretí titul za posledné štyri roky, celkovo trinásty v histórii klubu. Bol tento jeden z najťažšie vybojovaných?
Určite áno, pretože sme hrali proti mestskému rivalovi, ktorý bol favoritom a vo väčšine zápasov nás v tejto sezóne porážal. Tento rok sme na palubovke Doprastavu nevyhrali až do rozhodujúceho piateho zápasu ani jeden zápas a sme radi, že nám to vyšlo v tej najvhodnejšej chvíli. Celá finálová séria bola ukážkou dobrého ženského volejbalu, pretože sa stretli momentálne dve najlepšie slovenské družstvá. Okrem titulu v ženskej extralige nás však teší, že sme získali tituly aj v kategórii junioriek (10.titul) a kadetiek (6.titul). Pre náš klub je to veľmi dôležité lebo máme širokú mládežnícke základňu, aj sami si vychovávame hráčky a tie najlepšie chceme, aby úspešne reprezentovali klub na vrcholných mládežníckych podujatiach – Majstrovstvách SR junioriek a kadetiek a žiačok. Majstrovský hetrik sme takto získali prvýkrát a za nedlho čakajú ešte M-SR naše žiačky.
V posledných rokoch platilo, že vzájomné zápasy zo sezóny sa preniesli aj do finále. S Doprastavom ste mali negatívnu bilanciu v MEVZE, prehrali ste vo finále Slovenského pohára... Verili ste preto, že získate titul?
Doprastav má skúsenejší káder ako my. Hráčky Konečná, Rojková, Pencová a Frigmanská tvorila základ stability družstva. Personálne na tom teda boli lepšie, ale ja som presvedčený, že nemali na rozdiel od nás vzostupnú tendenciu výkonov. My sme s nimi nehrali v priebehu sezóny tak dobre ako vo finále. Naša športová forma a psychická pripravenosť bola práve vo finále najlepšia. V tom bol najväčší rozdiel. Bol som milo prekvapený, ako naše dievčatá práve rozhodujúci zápas zvládli a to ešte na súperovej pôde. Klobúk dolu pred ich výkonmi. Domnievam sa, že finálová séria a najmä posledný piaty zápas nezastihla Doprastav v najlepšej forme, ako družstvo sa prejavilo psychicky labilné a to aj ich najskúsenejšie hráčky. To bol jazýček na váhe. Veľmi ma potešila aj atmosféra v rozhodujúcom piatom zápase, keď sme mali v PKO takmer domáce prostredie. Naozaj bola fantastická. Prišla nás povzbudiť nielen naša mládež, ale aj futsalisti Slov-Maticu, s ktorými máme dobré vzťahy a ktorí rovnako ako my získali tento rok druhý titul za sebou.
Pred finále bol favoritom Doprastav. Bola výhoda, že sme boli v úlohe outsidera a tlak bol skôr na súperovi?
Myslím, že áno, pretože pozícia druhého je vždy o niečo ľahšia, aj keď sme boli v úlohe obhajcov titulu. Dva zápasy sme síce prehrali v PKO 0:3, ale nebolo to jednoznačné. Už v tých zápasoch a potom najmä doma bolo cítiť, že máme šancu a že môžeme s nimi držať vyrovnanú partiu. To nás nakoplo a verili sme si.
Kde nastal vo finálovej sérii zlom?
Kľúčový pre vývoj v sérii bol štvrtý zápas. Odvrátili sme mečbal Doprastavu a dostali sme šancu vyhrať v jednom jedinom zápase aj keď na súperovej pôde.
Vo finále dostali šancu aj mladé hráčky, ako napríklad kadetka Pištěláková. Pre viaceré to boli životné zápasy. Súhlasíte?
Naše družstvo je mladé, veď vekový priemer je len 20,3 roka. Pred sezónou nám odišli Hrončeková a Paňková a také hráčky sa len veľmi ťažko nahrádzajú. Opierali sme sa o výkony skúsenejších Golitkovej a Hinzellerovej, v niektorých zápasoch sa v sezóne pridala aj Salanciová, ale nemala vrcholnú formu. Ďalšou kľúčovou hráčkou, aj keď je ešte veľmi mladá, bola Kóšová, ktorá patrila vždy k hráčkam so stabilnou výkonnosťou, patrila väčšinou k najviac bodujúcim hráčkam, s minimom chýb. V závere výborne zapadla aj kadetka Pištěláková, ktorá hlavne v piatom zápase zahrala vynikajúco. Má ešte veľa technických chýb, ale pri svedomitom tréningu má perspektívu sa vyvíjať ďalej.
Českú nahrávačku Jelínkovú ste v priebehu sezóny vyradili z kádra, ale v závere sa vrátila a vo finále bola stabilnou hráčkou základu. Ako ste boli spokojní s jej výkonmi?
Jelínková ukázala, že podobne ako pred rokom vo finále proti Senci, vie zahrať. Tiež je mladá, teraz dovŕšila 22 rokov a zvládla to výborne. V priebehu sezóny sme neboli s ňou spokojní, pretože sa nezlepšovala podľa našich predstáv, či už po stránke taktickej, hernej, fyzickej kondície a ani v otázke lepšieho prístupu k individuálnemu tréningu potrebného pre nahrávačku. Preto sme sa rozhodli k tomu kroku. Nepreradili sme ju do béčka, ale nebola nominovaná na zápasy A-tímu. Mali sme jednoducho k jej výkonom ako k legionárke výhrady. Na záver sezóny sa však vrátila a aj vďaka nej sme získali titul. Možno aj toto jej pomohlo, lebo nám to chcela dokázať.
Vráťme sa k pohárovej Európe. V Challenge Cupe ste sa dostali až do osemfinále, čo je za posledné roky najväčší úspech. Váš pohľad?
Nikdy sme nemali také dobré vyžrebovanie ako teraz. Žiaľ, nemohli sme to úplne využiť, pretože sme mali finančné problémy a pre účasť v pohári máme ešte stále dlžoby. Po športovej stránke sme dosiahli najväčší úspech za posledné roky a z toho sme veľmi radi. Mohli sme však ísť ešte ďalej. Úprimne, Mallorca bola zdolateľná, ale už sme nemali toľko síl a podmienok, aby sme to zvládli. Žiaľ nepomohli nám práve tie organizácie, od ktorých som to z hľadiska reprezentácie čakal, ako sekcia športu Ministerstva školstva, alebo Slovenská asociácia univerzitného športu, alebo SVF, ale najmä Telovýchovná jednota Slávia UK, ktorá sa od nás značne odcudzila a prestala družstvo žien podporovať. Preto si veľmi vážim podporu zo strany Ekonomickej univerzity.
S financiami majú pre účasť v pohároch problémy kluby po celej Európy. Ako to vnímate? Prihlásite sa do pohárov na budúci rok?
Tento problém je čoraz viac vypuklý. Za všetko sa Európskej volejbalovej federácii nemálo platí a nie je žiadna návratnosť, žiadne prize money. Prihlášku do Európskeho pohára musíme dať už do 15. mája, čo je veľmi skoro, pretože teraz nevieme ako budeme stáť finančne v ďalšej sezóne. Do pohára sa však prihlásime, najmä z toho dôvodu, že je to podmienka na účasť v Stredoeurópskej lige, ktorú hrať potrebujeme a chceme. Keby to nebola podmienka, asi by sme Európsky pohár nehrali.
V Stredoeurópskej lige ste obsadili ôsme miesto. Čakali ste viac?
Áno, chceli sme viac. Neobhájili sme šieste miesto z minulého roku. Odohrali sme však viaceré výborné víťazné zápasy či už s Rijekou, Splitom alebo s Kamnikom a aj keď výsledkovo to bolo horšie, účasť v MEVZE je pre nás dôležitá. Hráčky a najmä mladé sa potrebujú konfrontovať so silnejšími a tieto skúsenosti neskôr využijú aj v reprezentácii.
Budete aj v nasledujúcej sezóne spolupracovať s Ekonomickou univerzitou?
Áno u družstva žien. Mládež v klube zatiaľ ostáva pod Sláviou UK. Ja by som bol už veľmi rád, keď práve získané úspechy a tituly za posledné roky som mohol konečne zúžitkovať na lepšie podmienky pre družstvo žien a klub. Spoluprácu s Ekonomickou univerzitou vidím ako vážnu a perspektívnu. Som patriot, od začiatku volejbalovej hráčskej a trénerskej kariéry som v Slávii UK, ale materská Telovýchovná jednota Slávia UK v ostatných rokoch už nevytvárala pre družstvo žien také podmienky, aby sa mohlo ďalej kvalitatívne zlepšovať. Športové podmienky nám vytváralo len vedenie športovej haly Mladosť, za čo im patrí mimoriadna vďaka. Tento zámer má Ekonomická univerzita, aj zásluhou pána rektora Prof. Siváka. Vďaka nemu sa čiastočne zlepšili podmienky pre družstvo žien a pevne verím, že to pôjde k lepšiemu. Družstvo žien sa môže ďalej výkonnostne vyvíjať len keď bude mať lepšie podmienky. A to sa týka nielen kvality kádra, ale aj zabezpečenia finančných a materiálnych podmienok pre hráčky a trénerov. My zase na druhej strane chceme Ekonomickú univerzitu naďalej vzorne a úspešne reprezentovať u nás a v zahraničí.
Zmení sa káder na budúcu sezónu?
Maja Hnátová má prísľub, že ju v prípade ponuky uvoľníme do zahraničia a odíde aj Martina Jelínková. Znovu dostane príležitosť do kádra žien kadetka Pišteláková a juniorská reprezentantka Smataníková. Kádrovo však družstvo postupne pripravíme a uzavrieme do konca mája. Základ i kľúčové hráčky máme, družstvo je dobré a perspektívne.
Dobre sa javila Kóšová, ktorá je aj oporou juniorskej reprezentácie. Udržíte ju ešte v tíme?
Neprichádza do úvahy aby odišla. A k tomu vôbec nie je ani príčina. Po maturite ide na prijímacie pohovory na Ekonomickú univerzitu. Družstvo tak ako doteraz, bude študentské. Vždy bol u nás systém zladenia vysokoškolského štúdia so športom a hráčky, ktoré školu dokončia, uvoľňujeme do zahraničia. Teraz sa to síce trochu skracuje, ale vždy sa vieme dohodnúť, pokiaľ je ukončenie dohodnuté vopred. Kóšová však má svoj vývoj pred sebou, musí sa prepracovať do základu reprezentácie žien lebo tam má šancu sa dostať.
V Pezinku boli na hosťovaní Cagáňová a Bognárová. Vrátia sa do Slávie?
Zatiaľ s nimi na budúcu sezónu nepočítame a chceme ich ďalšiu kariéru vyriešiť prestupom.
Ako to vyzerá s trénerkou Tlstovičovou?
Má ešte zmluvu na rok s opciou a nemám informácie, že by nechcela pokračovať.
SVINSTVÁ ODMIETA
Po záverečnom zápase sa tréner Doprastavu Marek Rojko vyjadril, že vedenie Slávie robilo vo finále „svinstvá´. Vaša reakcia?
Obvinenie a použité slová absolútne odmietam lebo jednoducho to pravda nie je. Takéto slová trénera Rojka mňa i našich členov urazili.
Filip Hudec, SVF
