Svoju dvadsiatu piatu účasť vo finále extraligy, v ktorej v ére samostatnej slovenskej súťaže nechýbali ani raz, premenili na 17. majstrovský titul. Volejbalistky VK Slávia EU Bratislava v základnej časti a v play-off nezakopli ani raz. Počas celej sezóny na domácich palubovkách prehrali iba dvakrát – s neskorším finálovým súperom 1. BVK v nadstavbovej časti.

Ako hodnotíte svoju premiérovú sezónu na extraligovej lavičke, ktorú ste zavŕšili majstrovským titulom? - opýtali sme sa trénera slávistiek Michala Matušova.
"Veľká vďaka za dôveru patrí prezidentovi klubu Vladimírovi Hančíkovi. Rovnako za podporu, pretože počas sezóny boli i ťažšie momenty. Na extraligovej lavičke som päť rokov zbieral skúsenosti ako asistent pri jeho synovi Martinovi. Počas tohto obdobia som pôsobil aj pri juniorkách a kadetkách, ktoré som viedol na záverečných turnajoch majstrovstiev republiky. Prechod k ženám i zmena role z asistenta na hlavného trénera má svoje špecifiká a človek sa musí naučiť vnímať niektoré situácie z iného zorného uhla. Sezónu hodnotím pozitívne. Získali sme predsa double. V rámci Slovenska ani neviem, čo by sme mohli dosiahnuť viac."

Pred desiatimi rokmi ste sa tešili z majstrovského titulu aj ako hráč s Novým Mestom nad Váhom. Ktoré oslavy ste si vychutnali viac – ako hráč či ako tréner?
"Ako tréner už mám viac obavy o hráčky, aby to nejakým spôsobom neprestrelili, sú mladé. Pamätám si, že ako hráči sme sa absolútne odviazali a pod vedením ´Huga´ Minárika a Andreja Barbierika oslavovali i dva týždne. Ja som však vtedy bol v tíme bažant, veľa som nehrával. Teraz sme mali veľmi spontánnu oslavu. Po jej úvode v hale nás prorektor Ekonomickej univerzity profesor Rudolf Sivák pozval do jedného pubu, kde zhodou okolností oslavoval meniny."

Slávia EU nezopakovala husársky kúsok z minulej sezóny, ktorú absolvovala bez jedinej prehry. Dvakrát ste prehrali v nadstavbovej časti práve s vaším finálovým súperom 1. BVK. Považujete to ako chybičku krásy alebo vám to v konečnom účtovaní pomohlo? 
"Po vlaňajšej fantastickej sezóne pod vedením Martina Hančíka mal každý ešte väčšie očakávanie. Niekedy to je zaväzujúce, tie dve prehry prišli po náročnejšom zápasovom období. 1. BVK hral výborne, my sme tie zápasy nezvládli. V konečnom dôsledku nám však táto facka pomohla."

Všeobecne sa očakávalo dramatickejšie finále, ambiciózny 1. BVK totiž v tejto sezóne vyrukoval s kvartetom legionárok. Čo podľa vás nakoniec rozhodlo?
"Čakala sa ťažká séria. Podľa mňa v nej bol favorit náš súper, aj keď si 1. BVK asi nepripúšťalo. My sme sa na finále výborne pripravili. Skvelú prácu odviedli i moji kolegovia asistent Dominik Hajtol a kondičný tréner Róbert Ollé, za čo im a rovnako aj ostatným členom realizačného tímu veľmi ďakujem. Na hráčkach som videl, že pokyny z videoporád najmä zásluhou trojice kľúčových opôr Widerman, Töröková a Pištěláková prenášali do zápasov. Rátal som aj so sériou na päť zápasov, zvládli sme ju na tri. Vyzerá to síce jednoznačne, ale také to nebolo. Lámala sa v druhom zápase. Výhodou bolo, že aj naše mladé hráčky majú skúsenosti z finálových zápasov, či už z extraligy alebo z mládežníckych akcií."

Klub sa po dvoch rokoch vrátil i na medzinárodnú scénu, ako hodnotíte účinkovanie v stredoeurópskej súťaži MEVZA Cup či vo Vyzývacom pohári?
"Pravidelne hrávať s najlepšími družstvami z Česka, Maďarska či Slovinska má veľký zmysel. Je to pre nás nenahraditeľná zápasová konfrontácia. Najmä pre výchovu reprezentantiek. Chybou je, že sa v predchádzajúcich dvoch súťažných ročníkoch nenašiel spôsob, ako zlúčiť extraligu a MEVZA Cup. Za ten čas nám súperi na stredoeurópskej scéne výkonnostne odskočili. Čo sa týka európskeho pohára, v osemfinále sme narazili na Bursu, ktorá túto súťaž nakoniec vyhrala. Pre nás to bola veľmi silná turecká káva."

Po Martinovi Hančíkovi (4 tituly), Adriánovi Ferulíkovi a Ľubomírovi Petrášovi (po 3), Vladimírovi Přidalovi a Zuzane Tlstovičovej (po 2) či Tiborovi Bridovi a nedávno zosnulom Vladimírovi Tallovi (po 1) ste slávistky k 17. slovenskému titulu priviedli v poradí ako ôsmy tréner. Máte iba 28 rokov, cítite sa hrdo v tejto spoločnosti?  
"Pre mňa je to veľká česť. Zlato, to je paráda. Som mladý, pre mňa je pán Hančík niekým, ako bol Ferguson v Manchestri. Je staviteľ družstva a robí ťažké, ale správne rozhodnutia. Cítiť jeho podporu. Počas sezóny mi odovzdal veľa pozitívnych skúseností. To mi ukazuje, že sa mám stále čo učiť."

MAJSTROVSKÁ CHÉMIA
(podľa trénera Michala Matušova)

• PRACANTKA - „Kajso“ Fričová. Dúfam, že jej to vydrží čo najdlhšie.
• KÁVIČKÁRKA - Bez kávičky pred zápasom by snáď Terka Widerman naň ani nenastúpila.
• JEDÁČKA - „Cuca“ Sedláčková večne niečo „tlačí“ a to najmä v momentoch, kedy by nemala jesť.
• ZABÁVAČKA - „Mikša“ Mikšíková a „Šepi“ Šepeľová sú veľmi veselá kopa. O zábavu sa vie historkami zo zahraničných angažmánov postarať aj Lucka Töröková.
• TELEFONISTKA - To sú bezpochyby všetky - najmä surfovanie na sociálnych sieťach. Niekedy mám pocit, že platí heslo: bez mobilu v ruke ani na krok. Najviac však telefonuje Niki Pištěláková.
• MANEKÝNKA - Herečkou je bezpochyby Zuzana Šepeľová, ale parádia sa všetky. Beyoncé družstva a módna ikona je Mirka Reháková.
• FLEGMATIČKA - Absolútny top drží opäť „Cuca“ Sedláčková.
• CHODIA NESKORO - Najdlhšiu cestu na tréning majú „Doli“ Doležajová a „Mikša“ Mikšíková, kvôli bratislavskej rannej dopravnej špičke sem-tam meškajú.
• NAJUKECANEJŠIA - Myslím, že na tom by sa zhodlo bezpochyby celé družstvo - Lucii Herdovej sa tie ústa proste nezavrú...
• KUCHÁRKA - Karin Šunderlíková a „Doli“ Doležajová s radosťou rozdávajú rady a najnovšie kuchárske recepty.

ZASLÚŽILI SA O TITUL

Prezident: VLADIMÍR HANČÍK
tréner: MICHAL MATUŠOV
asistent: DOMINIK HAJTOL
fyzioterapeuti: PETER KOLLÁR a DUŠAN BUKOVÁC
štatistik: PAVOL NEMEC
kondičný tréner: RÓBERT OLLÉ