Táňa Krempaská o volejbale

Do veľkého volejbalu ju katapultovala Bratislava. Po tom, čo odohrala desať sezón v Slávii UK, sa ako prvá Češka dostala do talianskej Serie A1 do Bologne. S hlavným mestom Slovenska ju však spája viac. Keby sa nerozdelilo Česko-Slovensko, reprezentačná trénerka českých volejbalistiek Táňa Krempaská by v nej možno zapustila korene.

Mladučkú Táňu Rohovskú si ako hráčku Ostravy vyhliadol Vladimír Hančík, od ktorého dostala ponuku ísť do Slávie UK. "Prišiel za mnou, navštívil mojich rodičov," spomína. Dva ročníky strednej školy dokončila na gymnáziu na Bilíkovej ulici v Dúbravke, na ktorom aj zmaturovala. Neskôr pri Dunaji vyštudovala právo a stretla tam aj manžela. Milan Krempaský bol tiež volejbalista v Slávii UK. A navyše boli spolužiaci. "Zostali sme žiť v Bratislave, kde sa nám narodil dnes 21-ročný syn Tomáš," pokračuje. Jeho tiež opantala vysoká sieť, v sezóne 2005/06 získal s DHL Ostrava český titul. Teraz robí v tíme štatistika. "Pôvodne mal slovenskú národnosť. Po rozdelení Česko-Slovenska manžel i syn zažiadali o české občianstvo, žijeme totiž v Opave."

"Som rada, že manžel hral aktívne volejbal. Podporoval ma. Keď sa nám narodil Tomáš, veľmi mi pomohol v tom, že som sa mohla rýchlo vrátiť na palubovku. Rodila som dvadsiateho šiesteho apríla a ani nie po troch mesiacoch som sa musela vrátiť. Bolo to ťažké, no sľúbila som Vladovi Hančíkovi, že sa vrátim do klubu čo najskôr a skúsim aj nároďák."

V roku 1986 sa totiž v Česko-Slovensku uskutočnili majstrovstvá sveta žien, naše reprezentantky odohrali základnú skupinu v novučičkej žilinskej hale na Bôriku.

"Hrať na tomto šampionáte som si veľmi priala. Niekedy je to ťažké, že si to želáte, ale prídu nejaké zdravotné alebo iné komplikácie a váš plán sa zmení," dodáva.

Počas nedávnych majstrovstiev Európy v Belgicku sa Slovenky a Češky v Hasselte ocitli v rovnakom hoteli. České volejbalistky postúpili do druhej fázy a obsadili konečné deviate miesto. Slovenské volejbalistky skončili o štyri priečky nižšie. Keďže v hoteli bývali i Poľky, nebol problém stretávať ich kapitánku 35-ročnú Dorotu Swieniewiczovú v spoločnosti polročného syna Julka, o ktorého sa starala pestúnka. Situácia pripomínajúca skorý Krempaskej návrat.

"To nebol môj prípad, to by som ani nechcela. Dieťa si vyžaduje veľa času a aj keď máte opatrovateľku, tak koncentrácia na zápas nie je maximálna, myšlienky stále delíte na dve strany. Na päťdesiat percent sa nedá fungovať. Mala som dobré zázemie, manžel bol v tom čase na materskej."

V tomto momente sa núka oprášiť spomienky na Bratislavu.

"Spomínam na ňu veľmi rada - aj na Vlada Hančíka. Myslím si, že to, čo som dosiahla, bola aj jeho zásluha. Bol tréner, ktorý svojím spôsobom moju kariéru naštartoval, som mu za to vďačná. Veľmi sa mi venoval, v Slávii UK som nazbierala veľa skúseností. Mali sme s manželom naplánované, že chceme bývať na Slovensku. Rozdelenie Česko-Slovenska to však trochu skomplikovalo. Po odchode do Talianska sme museli prehodnotiť, čo bude s našou budúcnosťou. Rozhodli sme sa pre Česko, kde mám väčšie rodinné zázemie. Viem, že Vlado mi možno dodnes neodpustil, že som sa nevrátila do Bratislavy. Keď to spätne hodnotím, možno som z pohľadu volejbalovej budúcnosti urobila chybu. Aj manžel chcel trénovať, ale v Opave nemal primeranú šancu. V Bratislave by sme mali viac možností, bližšie je to odtiaľ do Rakúska či inde. Všade som musela dochádzať. To som urobila asi jediný chybný krok, že sme sa neusadili tam, kde volejbal má dobrú tradíciu."

Na záver si Krempaská ešte zahrala v jednom slovenskom klube - v Dolnom Kubíne. Teraz má s naším volejbalom kontakt skôr prostredníctvom našich legionárok.

V ambicióznom tíme nováčika českej extraligy VK Prostějov má v kádri dve hráčky zo základnej zostavy slovenskej reprezentácie Danielu Gönciovú a Janu Gogolovú, i Brazílčanku so slovenským pasom Solange Soaresovú. Všetky prišli zo Slávie UK. "Chcela som i Viestovú, pretože si myslím, že je to veľký nahrávačský talent. Zostala však v Senici. Viedla som ju už vo Frýdku-Místku, i keď tam sa to neskončilo dobre. S jej mamou som hrávala v Slávii UK."

Prostějov je nová šťuka českej extraligy. Kým Krempaská ako trénerka reprezentácie mohla na európskom šampionáte iba prekvapiť, v klube určite pocíti od manažérov a sponzorov väčší tlak. "Myslím si, že v prvej sezóne bude úspech i postup do semifinále," prízvukuje.

Z Bratislavy odišla v roku 1987 ako skúsená reprezentantka.

Čo všetko preskákala po odchode ako hráčka?

"Tri sezóny som hrala v Bologni v Serie A1. Bola som prvá Češka v Taliansku, vtedy to bol pre mňa úspech, dnes je to už bežné," pokračuje známa hráčka, ktorá sa ako trénerka postarala aj o ďalšie rekordy. V Česku sa stala prvou ženou na lavičke extraligového tímu i reprezentácie. Američanky vedie Číňanka Lang Ping, v Európe je prvou reprezentačnou trénerkou volejbalistiek rodáčka z Opavy. "Po Bologni som hrala v Serie A2 vo Verone a vo Florencii, vo francúzskom Calais som strávila tri roky. Bolo to družstvo zo stredu tabuľky, ale vyhrala som s ním Francúzsky pohár. Vo finále sme zdolali Cannes, to si veľmi vážim."

S aktívnou činnnosťou sa lúčila ako 40-ročná – ziskom majstrovského titulu vo Frenštáte. "Potom som si povedala koniec. Má sa končiť najlepším. Získala som tým jediný český titul." Po dlhšej volejbalovej pauze ju však začali svrbieť dlane. "Dva roky som nechcela loptu ani vidieť. Zostala som doma, chcela som sa naplno venovať rodine. Keď je však človek dvadsať rokov preč, tak mu začne chýbať kolektív a športový život. Manžel to na mne videl. Povedal mi, že bude lepšie, keď sa vrátim k volejbalu. Priam ma vyhnal k nemu."

Vo Frýdku-Místku ju stále lákali na trénerskú prácu, až napokon neodolala. "Pôvodne som si sama seba nevedela predstaviť pri nejakom tíme. Keď ma oslovili v rozbehnutej sezóne, zobrala som si čas na rozmyslenie a šla som do toho. Teraz som do toho tak zapálená, že si život bez trénerstva neviem predstaviť. Aj keď, že sa zo mňa stala trénerka, bola náhoda. Šla som tam ako asistentka, zrazu zo mňa urobili hlavnú trénerku. Dostala som sa do toho vlaku a už to išlo."

Táni Krempaskej sa ani len nesnívalo, že raz z nej bude reprezentačná trénerka. Hovorili však za ňu výsledky vo Frýdku-Místku. Tretie miesto, následne finále s Olympom. "A už začali reči... Ponuku som dostala vlani, s družstvom som postúpila na majstrovstvá Európy. Je to iná zodpovednosť ako v klube. Povedala som si však, že horšie ako moji predchodcovia skončiť nemôžem. Keby som to neskúsila, tak by ma to mohlo mrzieť."

Češky síce v Belgicku neoslnili, ale na šampionát sa kvalifikovali po šiestich rokoch. Po desiatich postúpili zo základnej skupiny.

KREMPASKEJ SEDMIČKY

1977 – striebro na juniorských ME, prestup do Bratislavy
1987 – bronz na ME Belgicku, odchod z Bratislavy
1997 – posledná česká medaila na ME
2007 – trénerská premiéra na ME – ako 47-ročná

KTO JE TÁŇA KREMPASKÁ

NARODENÁ: 28. mája 1960 v Opave

KLUBOVÁ KARIÉRA: Opava, Vítkovice, Slávia UK Bratislava, Lazzaro Bologna, Verona, Florencia, KPS Brno, Calais, Ostrava, Dolný Kubín, Frenštát pod Radhoštěm

REPREZENTAČNÁ KARIÉRA: v rokoch 1978 až 1989 350 zápasov, účastníčka piatich ME a dvoch MS

TRÉNERSKÁ KARIÉRA: Sokol Frýdek Místek, reprezentácia Česka, Prostějov

ÚSPECHY: trojnásobná majsterka ČSSR so Sláviou UK Bratislava, s Frenštátom majsterka Česka, bronzová z ME 1987, v roku 1983 najlepšia volejbalistka ČSSR.

Zdroj: denník ŠPORT